Keď som ako nevinné dieťa v roku 2008, označeného za medzinárodný rok zemiakov a medzinárodný rok kanalizácie, prvýkrát zhliadol film Forrest Gump, veľmi sa mi tento film zapáčil. Až tak, že som ho odvtedy pozerával minimálne raz do roka. Vtedy som ani len netušil (ako by som aj mohol), že si v roku 2014 prečítam knihu s rovnakým názvom, ktorú napísal Winston Groom. Bola to vôbec prvá kniha, ktorú som vo svojom živote prečítal. Hneď sa stala mojou obľúbenou, napriek odlišnému, tak trochu inému príbehu v porovnaní s filmom. Ale to už tak býva, keď sa kniha stane predlohou k filmu. Nezáleží však na tom, pretože podstata samotného príbehu zostáva aj vo filme aj v knihe. V oboch prevedeniach sú tiež zaujímavé, krásne myšlienky a jedna taká myšlienka o ktorej bude tento článok, je o živote. Forrest vo filme hovorí: 

"Moja mama vždy hovorila: život je ako bonboniera, nikdy nevieš čo ochutnáš." 

Nemyslím si, že nad všetkým sa treba hl'bavo zamýšľať, veď aj myslenie občas bolí. Veľa si toho uvedomíme a mnohé pochopíme rýchlo ani nevieme ako a čím. Rovnako je to aj pri spomínanom výroku. Avšak chodí mi na myseľ, tak sa mu budem musieť trochu povenovať. Má Forrestova mama pravdu? Je život skutočne ako bonboniera? 





Prvá bonboniera sa vraj objavila v roku 1861 pri príležitosti sviatku sv. Valentína. Dnes, nie len na Valentína, ale dá sa povedať hocikedy sa obdarovávame bonbonierou. Výber v predajniach máme naozaj široký, ale vždy sa dá vybrať bonboniera buď jednodruhová, alebo bonboniera ako mix rôznych príchutí. Poďme si to teraz skúsiť spojiť s výrokom Forrestovej mamy. 

Ak máme jednodruhovú bonbonieru a či už z obalu vieme akú má príchuť alebo nevieme, tak sme si istí, že každý bonbón bude chutiť rovnako. Dôležité však je, že chuť prvého bonbónu je vždy jedinečná. Preto aj keby poznáme vopred na akú chuť sa môžeme tešiť, reálne ju prežívame až v ústach. S výrokom to súhlasí, napriek tomu, že vieme ako budú chutiť ostatné bonbóny. Pretože, podstata spočíva v oboznámení sa s prvou chuťou. Rovnako ako v živote, keď ideme prvýkrát do školy, tak je to jedinečné, úplne odlišné od všetkých stereotypných dní v nej strávených. Áno, každý deň je iný a jedinečný, ale to často závisí aj od vnímania jednotlivca. 

Keď dostaneme viacdruhovú bonbonieru, teda mix rôznych príchutí, tak môžeme sa síce z obalu dozvedieť z akých príchutí je bonboniera zložená, ale po rozbalení nevieme ktorý bonbón má akú príchuť. Jedine, že by to bolo na obale obrázkovo prezradené. V tom prípade by som sa vážne vytočil. Ále nie, ja obaly nečítam, nikdy. Držme sa toho, že to jednoducho nevieme. V tom prípade, výrok Forrestovej mamy sedí nenormálne perfektne. Pretože, nevieme aký bonbón ideme ochutnať. Ale (teraz asi možno aj tušíte, čo bude ďalej), keby sme aj vedeli aký bonbón ideme vložiť do úst, tak podstata spočíva v oboznámení sa s prvou chuťou. Je to ako spoznávanie ženy, ktorá sa vám páči. Z počiatku neviete aká je, ale postupne sa vám odhaľuje celá. Dozvedáte sa akú má rada vôňu, aký humor sa jej páči, ako sa rada oblieka, akú hudbu počúva, alebo čoho sa najviac bojí. Každé to zistenie je na prvýkrát ako bonbón z mixovanej bonboniery. Je to neopakovateľný, jedinečný zážitok. 


Ako som už spomínal, bonbonierou sa obdarúvame pri rôznych slávnostných príležitostiach. Ak je bonboniera darom, tak aj život, ak chceme, môžeme vnímať ako dar. Je to dar rozmanitých chutí a  farieb. Každý deň vyberáme po kúskoch svoj svet z bonboniery.