Kto by to bol býval povedal, že na mladé kolená zažijem covidovú pandémiu? V mysli jednoduchého chlapca až by sa dalo povedať, že debila ani pripustenia takej možnosti v časoch ešte len rozvíjajúcej sa epidémie v Číne. Kde že, takéto pľuhavstvo nikdaj u nás nebolo. Ani španielska chrípka nebola tak rozšírená, napriek tomu, že povystrájala situácie tragické až neúnosné. Keby však svet bol v tých časoch tak silno ovládaný technologickým pokrokom, ľudia by cestovali oveľa rýchlejšie z jedného konca sveta na druhý, tak obetí by bolo značne viac. 

Na začiatku, keď vírus dorazil aj do našich končín, bolo to ešte len také neznáme, zvláštne vzrušenie, že sa niečo deje. Mysliac si, že však to pominie behom dvoch-troch mesiacov, žil som v očakávaniach, čo prinesie druhý semester môjho štúdia na výške. V jeden nedeľňajší večer písalo sa na stránke školy o porade k aktuálnej situácii. Bola v pondelok a ja tiež s mnohými inými sme cestovali na intráky. Cestovali sme zbytočne. Na latinčine nám bolo oznámené, že máme švihať domov, prechádzame na dištančné štúdium. Viete ako ma to mrzelo? Teda ani nie tá zbytočná cesta ani učenie sa online. Mrzel ma ten obed! Mala byť plnená paprika s paradajkovou omáčkou. A ja som musel ísť domov. No, nešľahlo by vás. Vravím si, že hladný som jak čipčalové kohúty, tak hádam kúpim dajaké kekse alebo sušienky. Ale všade že obedná prestávka. Tak som najprv zlízal známky a potom som našiel žuvačky. Zjedol som ich asi 20, ale hladný som bol furt. Ešte som mal aj pocit, že sa mi žalúdok futrom von vyvráti. 

Nastali teda ťažké časy. Pre niekoho veľmi ťažké, pre iných len ťažké. Prvú vlnu sme zvládli pomerne dobre. No, človek a dokonca aj ja by som čakal, že ak viem, alebo len predpokladám príchod druhej vlny, tak začnem stavať opevnenia, barikády, múry, obranné mechanizmy. Aspoň vykrikovať do megafónu na námestí mohli: Varuj, varuj, storočná voda ide, utekajme! Teda v tomto prípade covid 19 ide. No, ale vážne, vláda zaspala a asi si užívala slnka lúčov, tak ako mnohí Slováci v Chorvátsku. Jazdili tam na banáne a dávali si rybu na žaru. Ako vieme, pandemický plán začali pripravovať až niekedy v októbri. A časom sa to len zhoršovalo. Nainfikovaných aj mŕtvych pribúdalo a začali sa aplikovať tvrdé opatrenia. Tu sa treba spýtať jednu otázku: Ako sa dá zastaviť lavína? Alebo lepšie: ako sa dá zachytiť sekera v tme, ak už sa jej nedá vyhnúť cez deň. No, jasné, nedá! Trafí vás rovno do hlavy. Najmä, keď je tých sekier viac. 

To som nevedel, že to najhoršie ešte len príde. Tretí semester sme opäť začali priamo v škole. Tešilo ma to samozrejme viac, veď konečne vonku, konečne medzi ľuďmi. Vtedy sa mi ani nezdalo, že nejaká pandémia vôbec je. To len rúška a dezinfekcia mi ju pripomínali. Pamätám si, ako som mal na obed len necelých 30 minút a ako magor z Lendaku som sa ponáhľal. Neviem čo som vtedy jedol ani ako som to jedol, také to bolo rýchle. Dnes by som sa na takú uponáhľanosť zvysoka, no... Vypálil som z jedálne smerujúc si to na štvrté poschodie, no na treťom som si uvedomil, že však rúško nemám. Po skončení jedenia som si ho zabudol nasadiť. Ani neviem koľko dní sme chodili normálne na prednášky. Bolo to určite krátko. Opäť nám povedali, že sa presúvame na online štúdium a išli sme domov. No a odvtedy sme doma už viac ako pol roka. 

Pandemická situácia sa zhoršovala a zhoršovala. Začalo sa Matovičovo obľúbené testovanie a obmedzenia ekonomickej činnosti narastali. Vláda sa začala oveľa viac hrať s farbami. Pomaly to vyzeralo ako vyjadrenie podpory LGBTI komunite. No, pribudla aj čierna farba a to už komplet des, hnus, strach najväčší všade. Aj keď také hrozné to ešte nebolo. Len malo ešte byť. Matovič videl cestu v pretestovaní celého národa, nepočúval odborníkov a teda asi nikoho. Ale Matovič? Vláda? Neviem, ale kto mohol tušiť aké zlé to naozaj bude? Jasne, tušilo to mnoho ľudí, ale tých zasa vláda asi nepočúvala. Testovacie akcie by mohli byť aj efektívne a viac prospešné, ale čo už narobíte, keď je testovanie dobrovoľné, ale inak povinné? Čo narobíte, keď sú testy nekvalitné a vy sa musíte mobilizovať, aby ste z toho nakoniec vyšli s papierom a odmena vo forme závesu neprichádza? 

Zavreté obchody, obmedzené služby, zo dňa na deň meniace sa nariadenia, že jeden z toho bol načisto odmrznutý. Nie to ešte dvaja, ktorí sa dohadujú o tom, čo ako platí a neplatí. K tým obchodom. Dodnes mi nie je jasné, prečo, ak sú ľudia pretestovávaní, majú potvrdenia o teste a hocikde ich musia ukazovať, tak prečo nie sú otvorené aj ostatné obchody? Veď ja si chcem kúpiť záves! Aj reštiky by sa mohli otvoriť a tiež iné služby. Prečo tomu teda tak nie je? Veď by sa to napätie v spoločnosti trochu uvoľnilo. Aj keby ľudia mali test ukazovať na každom piatom metre svojho presúvania, tak by boli radi za možnosť posedieť si chvíľu aj inde než len doma. Ja si to dobre pamätám, dobre sa mi to zakorenilo v hlave, že Matovič aj iní z vlády to tak hovorili. Po testovaní sa otvoria niektoré obchody. Bude to oveľa lepšie. Dnes mi je jasné, že museli ľudí nejako k testom prilákať. Čo si budeme nahovárať, tie antigénovie teste nie sú 100% spoľahlivé. Slúžia len na odhalenie toho onýho , toho superšíriteľa. Že tu nemám zdroje? No, nemám, lebo ani nechcem. Ani táto textová hašašíra nemá snahu byť odborným, študijným či informačným článkom.

 


Keď sa začala vakcinácia, spoločnosť sa rozdelila na grupy také isté ako pri reakcii na informácie o samotnom covide. Našli sa ľudia, ktorí boli proti očkovaniu z rôznych dôvodov. Najčastejšie asi neverili v bezpečnosť vakcín, alebo verili teórii o čipovaní ľudstva. Boli takí, ktorí očkovaniu verili úplne a aj takí, ktorí sa chceli zaočkovať, ale potrebovali počuť názory odborníkov. Najmä tie dezinformácie tejto kríze neprospievajú. To je len dôsledok toho, že sa to málo rieši. Konšpiračné teórie môžu byť zaujímavé, môžu sa sústrediť na nevysvetliteľné detaily rôznych vecí. Ale, ak sa jedná o informácie, ktoré môžu niekomu poškodiť zdravie, alebo vytvoriť mylný dojem o medicínskych postupoch, tak by som to považoval za trestný čin. Jáááj, na čo také pestvá stvárajú? 

Dnes sme už v časoch, kedy ani tie „lokdávny“ nie sú čo bývali. Ani celoštátne testovania neprinášajú šťastné čísla. Nedávajú nám takmer nič. Samosprávy sú tým znásilňované a mnohé už hrozia s nedodržaním nariadení od vlády. Majú sa otvárať školy, ale nevedia kedy, nevedia ako, nevedia nič. Celá táto situácia pôsobí ako sizyfovské snaženie položiť covid krízu na lopatky, ale niet inej cesty než očkovania, teda ešte premorenie, no to asi nechcú. Prijmite situáciu takú aká je a robte to, čo je skutočne dôležité. Rozprávajte o tom, ako vás deti strihajú. Alebo radšej zabezpečujte nemocnice, sociálne zariadenia, fabriky, obchody s potravinami apod. Nehrajte hry s občanmi, nehrajte sa ani medzi sebou. V kríze v akej sa nachádzame by človek čakal, že vo vašom veku už nebudete robiť také superbikoviny. Krízové situácie najviac ukážu, kto aký v skutočnosti je. Máte svoje rodiny, svoje súkromné životy, to chápem, ale máte aj toto poslanie a pokiaľ to nezvládate, poproste o pomoc. Ale jasne, politici sú len málokedy úprimní, že? Starajte sa o zabezpečenie vakcín, nech sa očkuje a nevymýšľajte podobné extrémy ako to s tými SMS-kami o ceste z domu. 

Dnešný stav už je taký neúnosný, že štve aj tých ľudí, ktorý veľmi dlho túto krízu zvládali celkom dobre. Veď ja si dnes pustím večer tie Dobšinského rozprávky a spím ako mŕtvy o desiatej. Ako mŕtvy o desiatej. Samotná prítomnosť vírusu je znesiteľnejšia než tie rozhodnutia, nariadenia, opatrenia vlády, ktoré sa často nepravidelne menia. A samozrejme, každý už túži po normálnom žití vo svete bez covidu. Vieme si aspoň uvedomiť na čom skutočne záleží. Keď táto kríza pominie, mnohí z nás si aspoň budú viac vážiť bežný ľudský život na tejto Zemi. No, nie? No, áno. 

Naozaj, ísť si tak bez rúška busom do Trnavy. V pokoji si čakať na prechodoch. Počúvať občas nudné prednášky v škole. Najesť sa v jedálni, reštaurácii, v bufete. Piť kávu, čaj v kaviarni. Rozprávať sa s priateľmi, so spolužiakmi pred školou. Ohovárať učiteľov. Vykonávať potrebu na verejných wéckach. Navštevovať kiná, divadlá, múzeá, krčmy. Kupovať závesy, oblečenie, zvieratá, zbrane, fungl novo mrazák 250 litrový. Mať normálne svadby, oslavy, pohreby. Áno, dobre, tak aj navštevovať kostoly. Jednoducho len tak niekde postávať, sedieť, ležať, skákať, plaziť sa. Prechádzať sa po meste, v nákupnom centre, v parku. Dať sa ostrihať, pomasírovať, tetovať, len tak pohladkať. Ísť do ZOO, do cukrárne, do kníhkupectva, do fitka, do wellnessu, do Afriky, Utekáča, Braväcova, Pohronskej máši, Ulanbátaru, Jeruzalema, na pstruž. Hocičo, hocikam, akokoľvek, kedykoľvek. Chodiť, dýchať. ŽIŤ!