„Musíš si kupovať moderné oblečenie! Nie toto, čo stále nosíš.“
Toto je veta, ktorú som započul vysloviť nejakú pani na ulici. Osoba kráčajúca vedľa nej na ňu však nijako slovne nereagovala. Viem si ale predstaviť jej výraz tváre, ktorý možno hovoril: „Čo mi to tu trepeš? Ja najlepšie viem aké oblečenie si mám kupovať. Pozri sa na seba v čom chodíš. Hovorím ti k tomu ja niečo?
Pozastavil som sa nad touto vetou a najmä nad slovom MUSÍŠ. Počúvame vety s týmto slovom už od detstva, počúvame ich teraz a počúvať ich ešte budeme. Čo ale v skutočnosti musíme?

Asi vám v mysli beží klasická odpoveď, musíme len zomrieť. Áno, smrť navštívi každého. Je to najistejšia pravda, ktorú nemožno poprieť. Musíme taktiež dýchať, prijímať kyslík. Pravda, tento proces je možné ovplyvniť, ak sa rozhodneme, že dýchať nechceme. To znamená, že nechceme žiť a v tomto prípade dýchať nemusíme. Ak chceme však žiť a života si užívať, niečo tu pochopiť, nájsť, niečo po sebe zanechať, byť za život vďačný a tešiť sa z neho, musíme dýchať. Nie každý je pránista, ktorý nepotrebuje prijímať potravu a napriek tomu žije, tak musíme prijímať aj potravu, ak chceme žiť. Jednoducho povedané, ak chceme dobre žiť a hlavne prežiť,  musíme si uspokojiť základné potreby. Je to skutočne o tom, čo chceme a čo nechceme. Keď niekto chce chodiť len v tmavom oblečení, nech chodí. Nikto nemá právo mu hovoriť, čo musí nosiť. Samozrejme, keď sa chce zúčastniť nejakej udalosti, kde sa vyžaduje nejaký druh alebo farba oblečenia, musí sa tomu prispôsobiť. Ak je niekto vegetarián, je zlé hovoriť mu, že musí jesť mäso. Ľudia mu to budú hovoriť lebo veria, že jedenie mäsa je k životu veľmi potrebné. Najmä, keď ten človek je športovec, tvrdia, že bez mäsa nezíska potrebné proteíny. Treba tých, čo takéto niečo tvrdia, chápať a poučiť lebo hovoria a pritom nevedia. Tiež môže veľa ľudí nejakému gymnazistovi hovoriť, že musí ísť na výšku lebo bez výšky, patričného vzdelania a hlavne, hlavne titulu sa to dnes vo svete nedá. Čo by sa nedalo. Lucia Ďuriš Nicholsonová žiadny akademický titul nemá a napriek tomu je podpredsedníčka NR SR. Na Slovensku máme povinnú školskú dochádzku, takže sa hovorí dieťaťu, že do školy musí chodiť. Nemusí len je nútené tam chodiť. Či musíme niekde pracovať? Nemusíme, sme len nútení pracovať. Oveľa lepšie, ako musieť, je chcieť. Keď človek niečo chce, sám môže povedať: „Musím si za tým ísť.“ Keď sa chce niekto naučiť nejaký cudzí jazyk, musí sa snažiť robiť všetko preto aby toho dosiahol. Keď niekto chce niekomu niečo darovať, musí to niečo nejako získať a tomu človeku to nejakým spôsobom dať. Aké je to len jednoduché. Môžeme na všetko vyjadriť svoj názor. Môžeme človeku dať nejakú radu, môžeme diskutovať, pýtať sa, argumentovať a pod. Ale nemali by sme hovoriť, čo musí len preto, že to tak robíme my alebo väčšina ľudí. Ako sa má v ľuďoch prejaviť ich originálnosť, keď im budeme vravieť, čo musia, nemôžu robiť?  Samozrejme, ak robia niečo skutočne zlé, treba ich na to upozorniť.

Nechcem tvrdiť, že povinnosť je v našom živote úplne zbytočná. Len by nemala tvoriť hlavnú úlohu života. Najlepšia je vždy povinnosť prirodzená. Albert Einstein raz povedal:
„Láska je lepší učiteľ ako povinnosť.“

Napísané: 13. 11. 2018

Ak chcete dostávať upozornenia na nové články, môžete sa prihlásiť na odber cez e-mail pomocou tlačidla pod názvom blogu.